Súťažné konanie

Súťažné konanie je jeden z ukazovateľov použitých pre hodnotenie zadávateľov verejných zákaziek zIndex.

Ukazovateľ Súťažná konanie meria objem verejných zákaziek, ktoré sú otvorené konkurencii. Penalizované sú zákazky zadané v priamom rokovacom konaní („PRK“), teda konaní, ktoré je najmenej transparentné a najviac obmedzuje konkurenciu. Ďalej sú penalizované zmeny v už uzatvorených zmluvách na verejnú zákazku, teda tzv. práce naviac.

PRK je jediný zákonný postup, pri ktorom je veľmi silno obmedzená transparentnosť procesu, ale aj vplyv konkurenčného prostredia a voľnej súťaže. Zadávateľ tu priamo vyzýva na rokovania o zákazke jedného alebo viacerých záujemcov podľa svojho vlastného výberu a nezverejní žiadnu výzvu na účasť v súťaži.

Práve transparentnosť a konkurencia sú základné stavebné kamene boja proti korupcii a vo všeobecnosti dobrej praxe a integrity vo verejnom obstarávaní (napr. (OECD (2005), (EC (2013), TI (2005)). OECD (2005) priamo uvádza, že „[v] EÚ je pre zložité zákazky, v ktorých sa nedá použiť otvorené konanie, možné využiť súťažný dialóg, ale neexistujú žiadne dôvody na používanie rokovacieho konania“ (s. 46, vlastný preklad). Autori ďalej uvádzajú, že ak už je nutné rokovacie konanie použiť, „…je potrebné zverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s výzvou na súťaž tak, aby sa do konania mohol prihlásiť ktokoľvek a zabezpečila sa tak férovosť a integrita konania“. (OECD (2005), s. 47, vlastný preklad).

Zmeny záväzku v zmluve na verejnú zákazku, tzv. práce naviac, predstavujú zákonnú možnosť, ako bez súťaže navýšiť pôvodný objem zákazky, pričom tieto práce nad rámec pôvodnej zmluvy budú tiež poskytnuté vybraným dodávateľom. Ak je obstarávateľ nútený pristúpiť k dohodnutiu práce naviac dáva tým najavo, že ním pôvodne spracovaná dokumentácia nebola úplná a nezahŕňala pokrytie všetkých potrieb. Prax navyše ukazuje, že dodávatelia s touto zákonnou možnosťou počítajú a formou práce naviac tak občas prichádza k navýšeniu pôvodne očakávaného objemu prác aj v situáciách, kedy mohli dodávatelia so svojou odbornou znalosťou nedostatky v dokumentácii vopred odhaliť.

Ukazovateľ meria podiel objemu zákaziek v PRK a objem prác naviac na celkovom objeme zákaziek daného obstarávateľa. Najhoršie, teda nulou, je hodnotený zadávateľ, ktorý zadá všetky zákazky v PRK alebo prostredníctvom práce naviac.

$$z_2 = \Bigg(1 - \frac{objem\:zákaziek\:v\:PRK\:+\:objem\:práce\:naviac}{objem\:všetkých\:zákaziek}\Bigg)^4$$

Z negatívneho hodnotenia PRK sú vyčlenené tie konania, ktorým predchádzala Súťaž návrhov, teda regulárna transparentná a otvorená súťaž. V tomto prípade nie je dôvod tento postup penalizovať. Zároveň tento postup odporúča napríklad aj Česká komora architektov (pozri Súťažný poriadok SKoZ). V Česku ide o približne 10-20 zákaziek za rok.

Z negatívneho hodnotenia PRK sú tiež vyčlenené nákupy cez komoditné burzy. V týchto prípadoch je konkurenčné prostredie aj minimalizácia korupčných rizík daná trhovými vzťahmi na burze, nie je dôvod tento typ PRK penalizovať.

Situácia, kedy dodatkom zmluvy dochádza naopak k zníženiu pôvodne záväzného objemu plnenia, sa vo výpočte neprejavujú, a to ani ako dôvod pre penalizáciu zadávateľa, ani pre bonifikáciu za ušetrené prostriedky.

Ukazovateľ je umocnený na štvrtú, tým sa zvýšia rozdiely medzi obstarávateľmi a ľahšie sa odlíšia tí dobre hodnotení od tých menej dobre hodnotených.

Aj využívanie priameho rokovacieho konanie môže byť v niektorých situáciách legitímne:

• V predchádzajúcom konaní neboli podané žiadne vhodné ponuky
• Verejná zákazka môže byť z technických alebo umeleckých dôvodov splnená len určitým dodávateľom
• Verejnú zákazku je nevyhnutné zadať z naliehavých dôvodov

Je potrebné si uvedomiť, že PRK má byť z povahy veci výnimočné alebo núdzové riešenie. PRK by dlhodobo nemalo tvoriť viac ako 5 % objemu zákaziek. Aj v rámci tejto hranice by tento postup mal byť využívaný v izolovaných prípadoch, nie systematicky a opakovane. Dôvody pre PRK často vznikajú na základe predchádzajúceho správania zadávateľa - zle opísaný predmet plnenia, absencia analýzy či vendor lock-in. Znevýhodňuje zadávateľa (respektíve súčasné vedenie inštitúcie) len vtedy, ak sa tieto chyby stali už za predchádzajúceho vedenia úradu (pozri v Česku známy príbeh opencard). Môže sa samozrejme stať, že zadávateľ je nútený za nečakaných okolností zadať väčšie množstvo PRK bez svojho zavinenia (napr. povodeň strhne hneď tri mosty naraz a tie je potrebné urýchlene opraviť).

PRK a prácam naviac sa spravidla dá vyhnúť, ak obstarávateľ poriadne pripraví investičný projekt a s ním spojenú zákazku.

1. Plánovaním. Zadávateľ by mal už v prípravnej fáze tušiť, či sa mu do výberového konania niekto prihlási a mal by vyberať kvalifikačné kritériá len s ohľadom na predmet plnenia. Zároveň by sa mal zadávateľ snažiť o maximálnu informovanosť o zákazke, a to formou zverejnených investičných stratégií, predbežných oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, dní otvorených dverí a podobne.
2. Správnou formuláciou predmetu plnenia. Ak zadávateľ nevie, čo a ako potrebuje nakúpiť (napr. v oblasti IT, ale aj pri zložitejších stavebných projektoch), je odporúčané (napr. OECD (2005)) použiť súťažný dialóg alebo rokovacie konanie so zverejnením, ktoré je otvorené aspoň žiadostiam o účasť v súťaži. Presnou špecifikáciou predmetu plnenia dochádza tiež k obmedzeniu priestoru pre práce naviac, ktoré dodávatelia strategicky využívajú ako dodatočné príjmy nad rámec vysúťaženej ceny. Prípadne je možné súťaž naformulovať tak, že namiesto presnej špecifikácie obstarávateľ v súťažných podkladoch uvedie len funkčné vlastnosti požadovaného riešenia a dovolí dodávateľom ponúknuť varianty