Podiel verejných zákaziek na celkových nákupoch

Podiel verejných zákaziek na celkových nákupoch je jeden z ukazovateľov použitých pre hodnotenie zadávateľov verejných zákaziek zIndex.

Ukazovateľ Podiel verejných zákaziek na celkových nákupoch sleduje, aká veľká časť nákupov vedených v účtovníctve prejde zákazkami v režime zákona. Nízka hodnota poukazuje na riziko delenia zákaziek, nadužívanie zákonných výnimiek a starých zmlúv.

Ukazovateľ porovnáva objem verejných zákaziek uverejnených vo Vestníku a v EKS k celkovému objemu teoreticky súťažiteľných nákupov, ktoré sa počítajú ako súčet vybraných investičných a neinvestičných výdavkov z účtovných výkazov.

Veľký objem výdavkov, ktoré idú mimo pôsobnosť zákona (a teda centrálnu evidenciu) znamená nižšiu transparentnosť a väčší priestor pre svojvôľu obstarávateľa. Negatívne hodnotenie teda znamená slabšiu mieru kontroly verejnosťou, ale aj zákonnými ustanoveniami. Príručky dobrej praxe sa zhodujú, že vyhýbanie sa zákonným postupom znamená zvýšené ekonomické rizika - nižšiu mieru súťaže, nadštandardné vzťahy s dodávateľmi, znížené kontroly a pod.

Ukazovateľ je počítaný ako objem zákaziek uverejnených vo Vestníku a v EKS v pomere ku ovplyvniteľným nákladom činnosti. Objem ovplyvniteľných nákladov činnosti tvoria:

• Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku
• Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
• 501 - Spotreba materiálu
• 502 - Spotreba energie
• 503 - Spotreba ostatných neskladovateľných dodávok
• 504 - Predaný tovar (náklady vynaložené na predanie tovaru)
• 511 - Opravy a udržiavanie
• 512 - Cestovné
• 513 - Náklady na reprezentáciu
• 518 - Ostatné služby
• 548 - Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť

$$z_1 = \sqrt{\frac{objem\:zákaziek}{objem\:ovplyvniteľných\:nákladov\:činnosti}}$$

V prípade štátnych firiem a inštitúcií, ktoré nevykazujú dáta v takejto štruktúre sa hľadali čo najbližšie ekvivalenty, cez ktoré je možné zachytiť význam tohto indikátora.

Týmto ukazovateľom sú znevýhodnení menší obstarávatelia, ktorí majú typicky vyšší podiel verejných zákaziek malého rozsahu. Preto by sa týmto kritériom mali porovnávať iba zadávatelia podobní typom aj veľkosťou (pozri aj poznámku o porovnateľnosti zadávateľov VZ).

Typické dôvody pre výdavky mimo režim zákona (a teda neuverejnené vo Vestníku) detailne rozoberá napríklad české Ministerstvo financií v kontrole hospodárenia . Tu sú tri najčastejšie:

1. Ide o o verejnú zákazku malého rozsahu, o verejnú zákazku mimo režimu zákona alebo o zákazku v režime „tajné“. Tých by však porovnateľní zadávatelia mali mať porovnateľné množstvo.
2. Ide o platby za dodatočné práce nad rámec pôvodne vysúťaženej ceny. Tie sú v príručkách dobrej praxe označované za jeden z veľkých problémov verejných zákaziek.
3. Ide o zmluvu uzatvorenú pred hodnoteným obdobím. Pokiaľ ale zadávateľ súťaží každý rok zhruba rovnaký objem zákaziek, potom je práve objem historických zákaziek, ktoré sa v hodnotení objavia z predchádzajúcich rokov v ovplyvniteľných nákladoch, vynulovaný objemom súčasných zákaziek zasahujúcich do budúcich rokov. Znevýhodnený je zadávateľ, ktorý pred začiatkom hodnoteného obdobia vysúťažil atypicky veľký objem zákaziek s hodnotou nad 50 % ovplyvniteľných nákladov činnosti a ich plnenie takto vynulované nie je.

Ukazovateľ môže znevýhodňovať aj organizácie nakupujúce cez centrálnu obstarávaciu organizáciu. V týchto prípadoch sa centrálne nákupy prejavia v objeme zákaziek iba u centrálneho zadávateľa. U „koncovej“ organizácie sa prejavia iba v objeme nákladov. Zadávatelia, ktorí sa zúčastňujú centralizovaného obstarávania a sú tak znevýhodnení, majú možnosť túto informáciu uviesť vo svojom stanovisku k hodnoteniu.

• Nekúskovať zákazky. Pri každom dodávateľovi, ktorému idú počas jedného roka platby v sume presahujúcej hranicu pre zákazky malého rozsahu, preveriť zákonnosť takéhoto postupu a zvážiť uskutočnenia verejného obstarávania.

• Minimalizovať práce naviac. Pri existujúcich zákazkách akceptovať iba skutočne odôvodnené práce naviac a dobrou špecifikáciou súťaží predchádzať ich vzniku (pozri ukazovateľ Súťažné konanie). Okrem jasne ekonomicky vynútených prípadov nepoužívať dodatky a neprekračovať výšku plnenia stanovenú pôvodnou zmluvou.

• Vyhýbať se výnimkám zo zákona, pokiaľ to nie je nevyhnutne nutné.

• Presúťažiť staré zmluvy keď je to ekonomicky zmysluplné – typicky služby mobilných operátorov, IT a dodávky energií. Najproblematickejšie sú spravidla zmluvy z 90. rokov, uzatvorené ešte pred podstatným sprísnením regulácie.